Ľudská pamäť je najhoršie miesto na udržovanie informácií

Ako často sa nám to už všetkým stalo. Chystáme sa odísť alebo sa pripravujeme na nejaké dôležité stretnutie, znovu a znovu premieľame v hlave čo nesmieme zabudnúť a zrazu nám predsa niečo chýba. Nevieme presne čo, mihlo sa nám to hlavou, ale teraz je to fuč. Tak veľmi sme sa sústredili na všetko najpodstatnejšie, že nič iné nemalo šancu zotrvať. Teraz stojíme v strede miestnosti a márne sa snažíme spomenúť si, čo to bolo. A nie je to prvý krát.

Udržovanie informácií v hlave

Pokiaľ nám slúži pamäť a nemáme komplikovanú životnú agendu, zaznamenávať akékoľvek poznámky sa zdá byť zbytočnou stratou času. Berie nám to čas a všetko vlastne dokážeme držať v hlave, no nie? Tú máme navyše stále pri sebe. Mnoho ľudí tak žije roky. Niektorí dokonca aj celý život.

Problém nie je v tom, že by sme neboli schopní udržiavať v hlave množstvo informácií. Ak nemáme zdravotné problémy, nie sme od prírody zábudliví alebo preexponovaní vo všetkých zložkách života, hlava toho znesie.

Problém je v tom, že udržovanie všetkého v hlave nám nedovolí uvolniť sa a venovať myšlienky niečomu inému. Možno menej dôležitému, možno niečomu novému či kreatívnemu. To dôležité sa vždy pretlačí do úrovne vedomia a potlačí všetko ostatné.

Je ozaj dôležité pamätať si, že musíme večer zaplatiť elektrinu, plyn, telefón a škoľku? Alebo len, že večer musíme platiť čo treba a papier nám pripomenie zvyšok?

Ak máme vybaviť v daný deň päť vecí, držíme ich v hlave, aby sa tak naozaj stalo. Nedovolíme myšlienkam uletieť, myslieť na abstraktné alebo v danom momente menej dôležité veci, či dokonca úplne zabudnúť na všetko vôkol a nechať sa uniesť. Vedomie nás stále udržuje v pozornosti, pripomína nám čo musí byť spravené a nedá priestor ničomu inému.

Vytrasenie pamäte

Ak sa myšlienky, plány či úlohy dostanú z hlavy von, na papier, do diáru či počítača, zrazu máme v hlave voľno. Naše vedomie môže prestať konštantne premieľať to čo tam bolo a je otvorené novým podnetom.

U väčšiny ľudí zaznamenanie myšlienok, plánov či úloh nespôsobí ich vymazanie či zabudnutie. Práve naopak. Informácie zostávajú naďalej v hlave, no v tej menej aktívnej časti pamäte. Náš mozog o nich vie, len s nimi nemusí stále pracovať. Získava tým voľnú kapacitu na niečo iné.

Ja osobne používam tzv. memory dump, alebo vytrasenie pamäte. Sadnem si nad prázdny list papiera a píšem pod seba všetko, čo držím v hlave (niekedy zasa pustím diktafón a nahrávam). Idem po jednotlivých zložkách života (firma, rodina, projekty, vlastné záujmy atď.) a píšem všetko čo ma napadne že chcem či musím spraviť. Alebo si len zapamätať. Bez ohľadu na ich dôležitosť či náročnosť.

Vytrasenie pamate

Celý proces mi nezaberie viac ako dvadsať minút a zrazu mám pokoj. Doslovne cítim mentálnu uľavu. Samozrejme s týmito zápismi ďalej pracujem (o tom niekedy nabudúce), no k danému momentu som vyprázdnil pamäť a môžem premýšlať nad niečim novým. To staré je už navždy zaznamenané aj niekde inde.

Niečo podobné zažívajú denne spisovatelia, pesničkári, filozofovia. Myšlienky a nápady, ktoré sa im zrazu zjavia a mnohí nazývajú múzou, si okamžite zapisujú, aby o ne neprišli. Nie je to preto, že im neslúži pamäť, no sú navyknutí na stále aktivovanie pamäte a mozgu na nové a nové myšlienky. Tie staré sú postupne odsúvané ďalej do pamäťových miest a poznámky ich ľahko privedú k tomu, kde ich hľadať. Podobne ako mne môj memory dump.

Neefektívny tréning pamäte

Niektorí ľudia fungovanie bez poznámok voľajú tréningom pamäte. Tvrdia, že držanie všetkého v hlave im udržuje rozum v dobrej kondícii. V skutočnosti to je ale podobné tvrdenie, ako to, že každodenný výstup na Devínsku Kobylu nás pripraví na zdolanie Everestu. Ak chceme trénovať pamäť, musíme to robiť úplne inak. Nie jej zanášaním nedôležitými a repetitívnymi informáciami.

Zhromažďovanie informácií

Zaznamenanie informácie inde ako vo vlastnej pamäti spôsobí, že pohľadom na záznam vieme jednoduchšie vyvolať danú informáciu a pracovať s ňou ďalej.

Či už je to zoznam úloh na daný deň, text nového článku, myšlienka z knihy alebo príhovor na medzinárodné sympózium.

Ak nechceme našu hlavu využívať len ako najprimitívnejší nástroj pracujúci vždy len s obmedzeným množstvom aktívnych dát, pracovať s externými pomôckami je nevyhnutné. A nemusí to byť len papier a pero. Niekomu viac pomôže diktafón, záložky v knihe či audioknihe (mna osobne mnohé veci napádajú počas čítania a počúvania), elektronický diár, servítka a ceruzka alebo niečo či čokoľvek dostupné. Na forme nezáleží. Na obsahu a následnom použití už áno.

Niečo na záver

Tento článok som mal spoznámkovaný už pred troma rokmi a nikdy som ho nenapísal. Dnes, keď som premýšľal o čom budem písať som na poznámky narazil. Hneď sa mi všetko vybavilo, akoby som si poznámky písal iba včera. A pritom päť minút predtým som ani len netušil, že som o niečom takom predtým premýšľal.

Ak doteraz nevyužívate poznámkovanie, písanie denníku či akýkoľvek nástroj na vytrasievanie pamäte, skúste to. Každý nápad, myšlienku či úlohu skúste týždeň zaznamenávať externe a dajte hlave voľný priestor. Možno budete sami prekvapení, ako uvoľnenejší a kreatívnejší dokážete zrazu byť. Ako sa vraví, papier znesie. A vy možno objavíte v sebe nového Čapka či Hemingwaya. Potom nás určite kontaktujte. Do poznámok si hneď zapíšem, že vašu audioknihu chceme vydať čo najskôr.

 


Aká je vaša skúsenosť? Akú formu vytrasievania pamäte používate vy? Pracujete potom s týmito informáciami ďalej? Cítite sa uvoľnenejší a efektívnejší? Dajte nám vedieť, radi sa o vaše skúsenosti podelíme ďalej.