Čo je dnes audioknižný mainstream?

Za posledne obdobie sa ma viacero “zvažujúcich” vydavateľov audiokníh pýtalo, čo je súčasný audioknižný mainstream. Ktoré žánre sa predávajú najlepšie, aká forma spracovania a aké formáty? Nad odpoveďami musím uvažovať len zriedka. Za tie roky sú mi viac ako známe. Pri poslednej príležitosti som sa však nad vecami rozhodol predsa zamyslieť trochu viac.

Mainstreamové presahy

Mainstream (z anglických slov main[mejn] = hlavný a stream[stri:m] = prúd) je termín, ktorý sa používa pre označenie prevládajúceho spoločenského konsenzu a výberu v kultúre, v umení a v názore na spoločenské dianie. Niekedy je tento pojem používaný v negatívnom význame. Typickým predstaviteľom mainstreamovej kultúry sú populárne masmédiá. ~ Wikipedia

Mainstream v audioknižnom svete do veľkej miery kopíruje ten knižný. Nie je to však tým, že ľudia v oboch táboroch sú stále tí istý. Mainstream je však to, čo sa páči väčšine a tá presahy do oboch táborov rozhodne má.

To čo sa na nás valí z plagátov, reklám, rádií či televízií ovplyvňuje naše rozhodovanie. Vedome aj nevedome. Ak je teda knižný titul či autor všade ospevovaný, promovaný a zviditeľňovaný, prirodzene táto aura prechádza aj na audioknihy. Či už ide o Dívku ve vlaku, Dominika Dána alebo Kosmonauta z Čech. Ich popularita a teda aj nálepka audioknižného mainstreamu, pramení hlavne z knižného sveta. No tam to zďaleka nekončí.

Audioknihy ako také majú nejednu špecifickosť, ktorá niekedy spraví mainstreamovými aj úplne iné tituly ako tie z knižného sveta.

Prečo to tak je, ak pri audioknihách stále hovoríme o čítaní?

Musíme si uvedomiť, že audioknihy fungujú pre mnoho čitateľov stále len ako doplnok ku knihám tlačeným. K ich čítaniu dochádza v inom čase, za iných podmienok a zväčša aj v inom prostredí. Výber je potom prirodzene iný.

Mainstreamový žáner

Nie je takmer krajiny na svete, kde by na prvej pozícii audioknižného mainstreamu nesedeli detektívky. Upresním, detektívky a kriminálky.

Na prvý pohľad sa zdá toto prvenstvo jasné – rovnaký trend je aj v papierových knihách. Áno, no nie tak konzistentne a tak celosvetovo ako v audioknihách.

Prečo to tak je? Sú audioknižní čitatelia naozaj z tak špecifickej skupiny ľudí, že všetci na celom svete počúvajú práve tieto žánre? Ani zďaleka.

Ako som už spomínal, audioknihy sú primárne doplnkovým čítaním v situáciách, kde je čítanie nemožné. Ak teda aj máme čas na čítanie tlačených kníh (alebo e-kníh) a ak nie sme náruživí detektívkari, chytáme do rúk knihy, ktoré sú našim najväčším potešením. Z prieskumov ide hlavne o novely súčasných autorov, klasickú, alebo aj odbornú literatúru.

Neskôr, keď chceme čítať počas šoférovania, cestovania či zavárania uhoriek, uprednostňujeme tituly s menej náročným obsahom. Hľadáme napätie, relax a zábavu. Prirodzene teda siahame po žánroch, ktoré v našich knižných policiach často ani nenájdeme.

Podobne sa v mainstreame držia aj biografie, rozprávky a audioknihy zaoberajúce sa osobným rozvojom.

Biografie a sebarozvojové audioknihy patria do repertoáru ľudí, ktorí túžia niečo v živote zmeniť a hľadajú inšpiráciu alebo nové poznatky. Problém väčšiny z nich je však čas. Preto miesto čítania uprednostňujú počúvanie. Audioknihy, na rozdiel od skupiny opísanej vyššie, plnia pre nich hlavne prostriedok k zbieraniu nových informácií, nie zábavy.

No a rozprávky sú žánrom a skupinou samou o sebe. U niektorých zohrávajú úlohu prirodzeného zdieľania času s deťmi, u druhých možnosť zaujať deti aby oni sami mali kľud.

Na nahovorených rozprávkach sme vyrastali všetci a tak tento hlboko zakorenený zvyk z detstva posúvame ďalej. Ak by sa jedného dňa spravila štatistika najviac predaného audioknižného žánru v celej histórii hovoreného slova, rozprávky by rozhodne nemali súpera.

Mainstreamová forma

Prirodzenou analógiou z predchádzajúceho textu by mohlo vyjsť, že mainstreamovou formou bude dramatizácia a krátená verzia originálu. Veď na podobnom princípe fungujú filmy a rozhlasové inscenácie. Ľudia chcú relaxovať a baviť sa, nie? Opak je pravdou.

Väčšina audioknižných čitateľov uprednostňuje neskrátené a nedramatizované verzie diel. Prečo to tak je?

Musíme si uvedomiť, že čitateľ, na rozdiel od díváka či rádiového poslucháča, chce čítať. Audiokniha nie je pre neho len formou krátkeho vyplnenia času, ale spôsobom ako napĺňať potrebu čítania v situáciach, kde normálna kniha nefunguje.

Pravdaže, táto implikácia je ovplyvnená lokálnymi zvykmi už trochu viac ako výber žánru. V krajinách so silnými koreňmi v rozhlasovej inscenácii sú aj krátené a dramatizované diela veľmi populárne medzi audioknižnými fanúšikmi. Krajiny ako Česko, Slovensko či Nemecko majú obrovskú tradíciu hovoreného slova a nedá sa hovoriť, že nekrátený mainstream je v týchto lokalitách tak jednoznačný. Z pohľadu globálneho audioknižného trhu však zostáva stále iba malým zlomkom celku.

Mainstreamový formát

Nakoľko v súčasnosti hovoríme už len o dvoch formátoch, digitálnom downloade a CD-MP3 nosičoch, do mainstremu audioknižného formátu patria oba.

V krajinách ako USA či Veľká Británia je pomer jednoznačne na strane digitálu, v Nemecku jednoznačne na strane fyzických CD nosičov. V našich končinách niekde približne v strede.

Z globálneho pohľadu teda nemá význam hovoriť o mainstreame formátu. Ak aj pomer digitálu narastá a bude rásť naďalej aj nasledujúce roky, z pohľadu súčasnosti sme stále v rovnovážnej polohe. Ignorovať preto ktorýkoľvek z týchto dvoch formátov by znamenalo ignorovať väčšinu.

Niečo na záver

Tak ako v hudbe, filme či literatúre aj v audioknihách sa všetko vyvíja v čase. Ak by som tento článok písal pred desiatimi rokmi, odpovede by boli rozhodne iné a tak isto budú iné o desať rokov od dnes. Ale tak to má byť. Predstava, že by sme dnes stále počúvali rock osemdesiatych rokov a pozerali filmy s Funesom mi dáva len za pravdu. Mainstream má síce silu a vplyv, no stále sa mení. A tak je to dobre.