Audioknižné 101 – čo potrebujeme vedieť o audioknihách

Kto je autor a kto interpret audioknihy je každému jasné. Je to prvá informácia, ktorá nás pri hľadaní titulu zaujíma – podobne ako pri filme kto v ňom účinkuje a kto ho režíroval. Čo však znamená to číslo pri kvalite nahrávky? Čo to je skrátená nahrávka a čo dramatizovaná? Môže byť audiokniha dramatizovaná aj keď ju číta jeden interprét?

V dnešnom audioknižnom 101 sa pozrieme na všetko, čo je dobré o audioknihách vedieť, čo sa skrýva za jednotlivými atribútmi a čo vám pomôže v orientácii pri výbere ďalšieho dobrého príbehu. Nič komplikované. Poďme na to.

Kvalita nahrávky audioknihy

Audioknihy sú zvukové nahrávky na distribúciu ktorých sa používa najčastejšie formát MP3.

Formát MP3 znižuje objem dát nahrávky vopred zvolenou kompresiou. Jeho výhodou je, že dokáže pri takejto kompresii uchovať vysokú kvalitu a pritom výrazne znížiť konečný objem nahrávky. V dobe CD objem definoval množstvo potrebných diskov. 1 disk bol rovný 74 minútam. V dobe digitálneho downloadu nás zaujíma objem pre množstvo prenášaných a teda platených dát.

Kompresia MP3 je definovaná tzv. frekvenciou samplovania, kde vyššie číslo znamené vyššiu kvalitu. Pri hudbe sa používa 320 kbps (CD štandard je definovaný na 192 kbps), pri audioknihách je štandardom 128 kbps (kilobit per second).

Niektorí tvorcovia a vydavatelia audiokníh ponúkajú svoje nahrávky aj v 160 či dokonca 192 kbps kvalite, no nájdu sa aj takí, čo idú na 96 či dokonca 64 kbps. Oba extrémy sú zbytočné.

Väčšina poslucháčov pri hovorenom slove či krátkych hudobných predeloch a efektoch rozdiel medzi 128 a 192 kbps nepočuje, pri 64 kbps už výrazne klesá kvalita. A tak, pri 192 kbps dochádza k zbytočnému navyšovaniu veľkosti nahrávky, pri 64 kbps zasa k prehnanému šetreniu a poškodzovaniu výslednej kvality nahrávky. Kompresia na 128 kbps je preto skutočným zlatým štandardom hovoreného slova.

Ak má audiokniha 10 hodín, pri 128 kbps vyjde jej celkový objem na približne 580 MB, no pri 192 kbps objem narastie až na 864 MB. Z pohľadu ceny pamätí to nie je až tak veľký rozdiel, no z pohľadu sťahovania dát na povedzme mobilných dátach je tento rozdiel doslovne obrovský.

Jednohlasné a viachlasné audioknihy

Z pohľadu poslucháča sa jednohlasné audioknihy najviac približujú k čítaniu samotnému. Jeden hlas interpretuje všetky postavy a scény, podobne ako náš vnútorný hlas pri čítaní. Zvyšok je len na našej predstavivosti.

Pri viachlasnom čítaní sú postavy nahovorené rôznymi interpretmi a teda ich vykreslenie je silne definované ich hlasom. Ak mužský hlas nahovorí aj ženskú postavu, náš mozog vie túto farbu automaticky interpretovať podľa vlastnej predstavivosti. Ak je však postava nahovorená ženou, náš mozog si hlas automaticky spojí s jej farbou a prejavom.

Viachlasná audiokniha však nemusí byť nevyhnutne dramatizovaná ani skrátená a naopak, jednohlasná môže byť aj skrátená aj dramatizovaná. V čom je teda rozdiel?

Dramatizované a nedramatizované audioknihy

O dramatizácii hovoríme najčastejšie pri viachlasných nahrávkach, avšak nemusí to byť pravda.

Podstatná je úprava pôvodného textu. Pri dramatizácii sú texty upravené do priamych rečí postáv, interpretované jednou či viacerými osobami, s dodatočným vstupom rozprávača, vysvetlujúceho to, čo osoby nevedia vyjadriť samé.

Ak situáciu nevysvetlí rozprávač, je nutné ju vyjadriť pomocou zvukových efektov, inak poslucháč stráca prehľad a kontext.

Na druhej strane, ak interpret mení polohy hlasu, prejavuje emócie či mení rýchlosť čítania bez zmeny pôvodného textu, hovoríme o dramatizovanom čítaní.

Dramatizované diela majú svoje korene v rozhlasových hrách a do dnešnej doby väčšina takýchto nahrávok aj pochádza z dielní rozhlasových štúdií.

Dramatizované čítanie sa vyvinulo ako novodobý trend pre ľudí, ktorí si radi nechajú dej upraviť do umeleckejšej podoby a súčasne nechcú prísť o časť diela, ktorá dramatizáciou nevyhnutne mizne.

Účelom dramatizácie je vyrozprávať dej, účelom dramatizovaného a nedramatizovaného čítania vyrozprávať dielo, ako ho autor napísal. Rozdiel je tu len v umeleckom podaní, nie v obsahu samotnom.

Skrátené a neskrátené audioknihy

Charakteristika skrátenej audioknihy je definovaná porovnaním obsahu voči originálu. Ak sú v nahrávke vynechané celé pasáže, časti sú upravené do inej formy či prepísané do zjednodušeného obsahu, hovoríme o skrátenej nahrávke.

Všetky dramatizácie (výnimkou sú originálne divadelné predlohy) sú už svojou definíciou skrátenými nahrávkami.

Do skrátených diel nepatria nahrávky, kde príde len k drobným úpravám za účelom zachovania významovosti. Ako napríklad “práve ste dopočúvali” miesto “práve ste dočítali” či vynechaním poznámok pod čiarou, indexu a podobne.

Vo výnimočných prípadoch dochádza k takzvanému hybridnému kráteniu, kde autor či majiteľ práv povolí vydavateľovi vynechanie nerelevantných, alebo pre audioknihy nepotrebných pasáží. Takéto krátenie je však naozaj výnimočné.

Ozvučené a neozvučené audioknihy

V niektorých krajinách, ako napríklad v Čechách, sa ozvučené audioknihy stávajú štandardom. Pri posudzovaní audiokníh sú hudobné predely až takmer povinnou súčasťou nahrávky. V iných krajinách, ako napríklad USA či Veľká Británia sú naopak nahrávky vo väčšine prípadov bez hudobných predelov.

Zmyslom hudobných predelov je zvýraznenie, že prichádza k zmene kapitoly, odstavca či deja. Rovnaké zvýraznenie sa dá dosiahnuť rôznou dĺžkou tichých pasáží, avšak ako v iných výrazových prostriedkoch, je to vec vkusu a preferencií tvorcov a producentov samotných nahrávok.

Ostatné atribúty audiokníh

Vyššie uvedené atribúty sú tie najpodstatnejšie z pohľadu ich prevedenia. Tie ostatné sú samovýstižné svojou podstatou a nemusíme si ich vysvetlovať :

  • dĺžka nahrávky
  • žáner
  • kolekcia
  • jazyk
  • vydavateľ
  • množstvo súborov v nahrávke

Verím, že po dnešnom audioknižnom 101 sa orientácia v audioknihách stane pre každého jednoduchšia a prehľadnejšia. Ak zostalo niečo nezodpovedené, napíšte nám do komentárov. Pozrieme sa na to skôr, ako stihnete stačiť tlačítko play.