6 mýtov o audioknihách

S audioknihami som sa po prvý krát stretol pred mnohými rokmi. Najprv som bol dlho iba ich fanúšik a vášnivý poslucháč. Až neskôr sa stali mojim profesionálnym hobby a začal som svet okolo nich vnímať aj z inej perspektívy.

Je to možno tým, že dlhé roky už nežijem na Slovensku, ale mal som pocit, že audioknihy pozná a počúva každý. Stretával som sa s nimi doslovne každý deň. Audible bolo prítomné všade kam som sa pozrel.

Vôbec som vtedy netušil, aký je svet audiokníh pre väčšinu ľudí neznámy.

Až keď sme sa s kamarátmi rozhodli spraviť z našej spoločnej vášne business, začali sme zažívať, ako audioknihy nikto nepozná a aké mýty o nich kolujú.

Všetky pravdaže začínajú tým, že audioknihy sú len pre nevidiacich. Čo na to povedať? Nie sú. Podobne ako zelenina nie je len pre vegetariánov.

Je však mnoho iných mýtov, ktoré z akýchkoľvek príčin vznikli a nevedia z ľudí vyprchať. Pozrime sa na ne spolu. Audioknižný “mythbuster” je tu!

1) Počúvanie audiokníh, nie je čítanie

Samotná definícia týchto dvoch slov to vylučuje. Ak niečo počúvame, nečítame to. Ale je to skutočne nečítanie?

Ako deti sme vyrastali na tom, že nám knihy čítali rodičia. A väčšina z nás to milovala. Sedeli sme, ležali a hltali každé slovo. Bol to pre nás úvod do čítania.

Predstavte si, že to isté pre vás niekto robí aj v dospelosti. Už nie rodič, ale profesionálny herec či moderátor.

Vy len sedíte, ležíte alebo sa venujete inej aktivite a takýto herec s vynikajúcim prednesom číta za vás to, čo ste chceli čítať sami. Keby ste len možno mali trochu viac voľného času. Alebo energie.

Vy sa môžte sústrediť na každé slovo, zapájať predstavivosť akoby ste čítali sami a spracúvať čo počujete. Podobne ako sme boli zvyknutý dlhé roky na hodinách a prednáškach v škole. Aj keď tá paralela je pre mnohých asi dosť odstrašujúca.

Počúvanie audiokníh je čítanie. To že tak nerobíme my sami, nič na tom fakte nemení. Rozdiel je len v tom, že miesto očí, používame zrazu uši. Na texte, obsahu a nutnej dávke predstavivosti to nič ale nemení.

2) Audioknihy sú len pre lenivcov

S týmto tvrdením sa stretávam často. Kto radšej počúva ako číta sám, je lenivý. A pritom je to presne naopak.

Leniví ľudia nerobia nič navyše. Uspokoja sa s tým, čo musia a zvyšok buď ignorujú, alebo si nájdu cestu, ako to spraviť bez väčšej námahy.

Podobne, ako som to robil aj ja na strednej škole.

Mal som prečítať Válku s mloky a spraviť záznam do čitateľského denníku. O čo jednoduchšie bolo pre mňa prelistovať si niekoľkostranový komiks s daným príbehom a tváriť sa, že som knihu čítal. Alebo si pozrieť film Anna Karenina a tváriť sa, že knihu mám celú prelúskanú.

Audioknihy čítajú ľudia aktívny. Ľudia, ktorí sa nechcú uspokojiť so skratkami, no ktorí z rôznych príčin sami nestíhajú čítať toľko, koľko by si priali.

V porovnaní s komiksami a televíziou, audioknihy nie sú len pasívnou zábavou.

3) Počúvanie je proti čítaniu veľmi pomalé

Pri väčšine aktívnych čitateľov je to pravda. Rokmi sa naučíme čítať omnoho rýchlejšie, ako je rýchlosť hovoreného slova. Pri audioknihách sa dohliada na dobrú výslovnosť a plynulosť. Jazyk je preto mierne pomalší ako ten náš vnútorný.

Podstata audiokníh je však iná. Umožňujú nám čítať v situáciách, keď tak nemôžeme robiť sami. A tak je rýchlosť či pomalosť irelevantná.

Ak sa nevieme dostať ku knihám pre pracovnú alebo rodinnú zaneprázdnenosť, stále cestovanie či šoférovanie, aj pomalšie čítané audioknihy sú neporovnateľne rýchlejšie, ako úplná absencia čítania.

Možno trochu hlúpe prirovnanie, ale lepšie je behať pravidelne 5km za 40 minút, ako nebehať a navrávať si, že by sme to zvládli za 20 minút. Keby sme len mohli.

4) Pri počúvaní audioknihy sa nedá sústrediť

Mnoho ľudí je presvedčených, že pri počúvaní audiokníh nedokážu udržať pozornosť tak, ako pri čítaní.

Záleží od toho, čo pri počúvaní práve robíme.

Pokiaľ sa snažíme pri počúvaní robiť ďalšiu mentálnu činnosť, naša pozornosť sa triešti a postupne ju strácame úplne. Je to podobné ako keď pri čítaní skúšame premýšlať o niečom inom. Mozog človeka nie je stavaný na mentálny multitasking.

Pokiaľ však počúvame audioknihy pri už automatizovaných činnostiach, ako napríklad behanie, šoférovanie, varenie, upratovanie, kráčanie a podobne, sústredenie je len vecou zvyku. Podobne ako pri čítaní. Ak sa prestaneme rozptylovať okolím, sústredenie na počúvaný text je podobne náročné ako sústredie na čítaný text.

Aby som predišiel nedorozumeniam hneď na začiatku, neodporúčam počúvanie audiokníh pri šoférovaní v novom či komplikovanom prostredí. Ani pri behaní po cestách či v meste. Tam sa trieštenie pozornosti nevypláca. Ak však šoférujeme po známych cestách či beháme v lese, nie je počúvanie audiokníh odlišné od počúvania rádia. Na rozdiel od rádia nám však audioknihy prinášajú stále niečo nové a zaujímavé.

5) Medzi audioknihami nie je dobrý výber

Čiastočne je toto tvrdenie pravda. Ak porovnáme výber domácich audiokníh s napríklad anglickými, číslo je ozaj smiešne. No situácia sa mení k lepšiemu každým rokom.

Vznikajú nové vydavateľstvá a spolu s tými staršími produkujú každoročne viac a viac titulov. Audioknihy pribúdajú do ponuky ďaleko rýchlejšie ako tomu bolo pred pár rokmi. Už sa celkom bežne stáva, že audiokniha vyjde spolu s knihou v ten istý deň.

Anglické, nemecké a francúzske vydavateľstvá produkujú ďaleko viac audiokníh ako je produkovaných u nás. Pravda. No podobný pomer platí aj pri knihách, hudbe či filmoch. Takýmto postupom sa vždy len snažíme porovnávať neporovnateľné. A to rozhodne nikam nevedie.

6) Audioknihy sú veľmi drahé

O tom, či sú audioknihy skutočne drahé som písal pred nejakým časom. Samozrejme, porovnanie faktu, že sú audioknihy lacnejšie u nás ako v zahraničí nič ešte nehovorí o ich cene.

Porovnajme si ich teda s knihami samotnými. Rovnaké s rovnakými.

Za minulý rok bola najpopulárnejšia audiokniha Syn od Jo Nesba. Knižné prevedenie tohto thrilleru sa predáva za 13,90 EUR, audiokniha za 12,26 EUR.

Alebo, na konci roka súčasne vydaná kniha a audiokniha Krv nie je voda od Dominika Dána. Kniha sa predáva za 12,95 EUR, audiokniha za 10,82 EUR.

Rovnako to platí aj o najpopulárnejších vzdelávacích audioknihách.

Restart od Jasona Frieda stojí knižne 14,51 EUR, audiokniha 12,67 EUR.

Samozrejme, nájdu sa aj opačné rozdiely, ako napríklad pri knihe Tima Ferrissa Štvorhodinový pracovný týždeň, ktorá sa predáva za 18,11 EUR a audiokniha za 19,90 EUR. Rozdiely týmto smerom sú však veľmi ojedinelé.

Audioknihy si napriek ich nákladnej výrobe držia v globále nižšie ceny ako sú ceny kníh tlačených.

Pozrime sa na to ešte aj z inej strany. Ak by aj boli audioknihy o 20% vždy drahšie, no umožňovali by nám čítať napriek nemožnosti najsť si čas na čítanie, nestálo by tých 20% za to? Mne určite áno.

P.S.

Pokiaľ patríte do skupiny ľudí, ktorí nikdy neskúsili audioknihy pre niektorý z horeuvedených mýtov, nadišiel možno čas.

Ak máte radi čítanie a neviete si na neho nájsť čas, audioknihy vám ho nájdu.

Šoférujete? Často cestujete? Behávate? Žehlíte? Upratujete? Nevládzete večer už nič čítať po celom dni za počítačom?

Skúste audioknihy.

Možno sa vám podarí ako mne začať po rokoch zasa niečo čítať.