Za posledný rok som prečítal 64 kníh.

Za posledný rok som prečítal 64 kníh.

Za posledný rok som prečítal 64 kníh. Áno, keď na to pozerám sám, zdá sa mi to až vymyslené číslo. 3-4 roky dozadu, keď som mal omnoho viac času, som čítal do 15 kníh ročne. A aj to už bolo slušné číslo. Teda, aspoň pre mňa.
Keby som zostal pri klasickom čítaní papierových kníh, asi by som sa nikdy nedostal za hranicu dvadsiatich titulov. Pri 10+ hod denne v práci a množstve iných záujmoch to proste neviem zvládnuť. Milujem čítanie, no taktiež fotografovanie, behanie, cestovanie, či technológie. Zlúčiť toto všetko s prácou dá dosť zabrať a tak si všetko vypýta svoju daň.

 

Čo sa zmenilo?

Najväčší zlom nastal, keď som začal počúvať audioknihy. Začal som „čítať“ pri šoférovaní, pri behaní, pri varení, pri cestovaní zle osvetlenými autobusmi, alebo státí v rade u doktora či letisku na hraničnej kontrole. Zrazu som sa na mnohé monotónne činnosti začal tešiť. Ako reklama na šampón Head & Shoulders – získaval som „2 v 1“.

Počúvanie nie je ale čítanie.

Väčšina ľudí audioknihy stále ešte nepozná no a mnohí si myslia, že audioknihy sú len pre deti a zrakovo postihnutých. Veľká väčšina od audiokníh očakáva len nezáživné prečítanie knihy samotnej, maximálne spracovanie príbehu do formy „rozhlasovej“ dramatizácie.

Dakedy som si to myslel aj ja. Nič som o audioknihách nevedel a tak som usudzoval, že je to tak. Ako pri všetkom čo nepoznám. Proste, je to tak.

Audiokniha je pre mňa náhrada čítania mnou samým. Nehľadám skrátené verzie no vyhľadávam tituly, ktoré chcem naozaj čítať, avšak neviem si na ne nájsť čas. A navyše, v tomto prípade mi ich nikto dokonca prečíta pre mňa. Aký luxus!

Keď som bol dieťa, miloval som, keď mi babka či mama čítali. Nebolo točasto, no vždy som sa na to tešil. Keď som si zamiloval audioknihy, pochopil som, že desaťročia života na tom nič nezmenili. Stále milujem počúvať, keď niekto iný číta.

V rozhovore Michal Hvorecký vraví, že v ich rodine sa vždy veľa čítalo a preto aj on stále miluje chodiť medzi ľudí a čítať. Nechať ľudí len tak sedieť a počúvať príbehy, zavrieť oči  a nechať fantáziu bežať naplno. Je to ako tvorba vlastného filmu.

Audiokníh je stále tak málo.

Keď som začal počúvať audioknihy, zrazu som zistil, že nie všetko čo ma napadlo, že by som chcel počuť aj v skutočnosti bolo načítané. Bol som sklamaný. Chvíľu. Začal som hladať, čo iné by som vedel počúvať a nebolo by to len silenou náhradou. Na moje prekvapenie, toto obmedzenie mi posunulo obzory ďalej, než by som očakával.

Objavil som nových autorov o ktorých som niekde predtým počul, ale nikdy nevyskočili v rebríčku priorít príliš vysoko, začal som počúvať biografie, historické romány alebo faktografické tituly. Obmedzenie, ktoré sa každým dňom mení k lepšiemu, mi nielenže na konci neprišlo ako obmedzenie, ale otvorilo mi predtým nepoznaný priestor.

Audioknihy sú doplnok do stále sa meniaceho sveta. Sveta, kde čas je najobmedzenejšou komoditou a možností ako ho využiť ešte viac. Koľkokníh si teda stihol prečítať za posledný rok Ty?